Kto si?

04. 06. 2015


Jaro Pávek: Počas mojej cesty svetom jogy som rokmi  vyskúšal niekoľko učiteľov, kým som našiel tých… mojej duši blízkych. Každý z nich zanechal vo mne stopu. 

Tento článok som začal písať niekoľko krát, ale vždy som sa dostal do bodu, kedy som už nevedel ako pokračovať ďalej. Chcel som ho smerovať na seba a cez môj príbeh poukázať na isté veci, moje vlastnosti, ale viem, že asi aj vlastnosti druhých. Nechcel som v ňom poukázať na svoje prednosti alebo silné stránky, ale práve na to, s čím sa ľudia - učitelia nechcú iným - svojím žiakom často priznať. Asi preto to šlo tak ťažko.

Joga je skvelá vec, vie veľmi veľa zmeniť, priniesť nový život. Nepraktizujem jogu niekoľko desaťročí, som mladý človek a joge sa venujem o trochu viac ako desať rokov. Dnes by som sa označil predovšetkým za študenta jogy. Nie za učiteľa. Okrem pravidelnej praxe Aštanga jogy sa síce venujem v živote vlastne iba jej učeniu, no v prvom rade jej dosť intenzívnemu štúdiu. So svojimi terajšími učiteľmi trávim niekoľko mesiacov ročne.  A čím viac času s nimi som, tým viac mám pocit, že ho ešte veľa potrebujem.

Niekde v mojich začiatkoch mi na jednom workshope zarezonovala veľmi zaujímavá myšlienka. “Tak ako farmár hnojí svoje polia, robí ich úrodnými, niečo zaseje a potom to zožne, že tak to funguje aj v joge. Robí naše telá, naše celé bytosti úrodnejšími. Čo do seba zasejeme, to budeme neskôr žať.” Tak ako to môže byť láska, porozumenie, túžba a schopnosť liečiť a pomáhať, tak to môže byť aj nekontrolované ego, strach, túžba ovládať a nenávisť. Nie je to tak dávno, kedy som si všimol, ako tieto veci fungujú. Všetci máme predstavu o tom, ako joga smeruje/vedie iba k lepšiemu životu. Nie som si istý, či to je naozaj tak. Možno pre danú jednu osobu áno, len neviem, či vždy aj pre jej okolie.

Rozmýšľal som ako dať do súvislého textu moje myšlienky. Slová ma limitujú v tom, čo by som Vám chcel napísať, ale predsa to skúsim najlepšie ako viem.

Počas mojej cesty svetom jogy som rokmi  vyskúšal niekoľko učiteľov, kým som našiel tých… mojej duši blízkych. Každý z nich zanechal vo mne stopu. Keď som bol na svojom prvom tréningu, tam som sa prakticky dostal prvý krát do priameho kontaktu s Aštanga jogou. Hneď na prvej hodine som vedel, že toto je presne to, čomu sa chcem venovať do konca života. Moja vtedajšia učiteľka bola veľmi unikátna osobnosť. Mala svojské vystupovanie, rétoriku, mimiku aj gestikuláciu. Naučila ma celý základ Aštangovej praxe, učenia a ajurvédy. Strávil som s ňou opakovane niekoľko tréningov. Ubehol nejaký ten rok, sociálne média išli do popredia a joga na nich tiež. Zdalo sa mi logické a užitočné pozerať si videá súvisiace s Aštangou. Učitelia na nich robili neuveriteľné kúsky, rozprávali múdro. Napadlo ma, že ak sa chcem posunúť ďalej, musím ísť za nimi. Tak som aj urobil. Vybral som si a šiel som na pobyt s prominentnou učiteľkou jogy a ďalšími učiteľmi. Keď som ju prvýkrát uvidel, v ten moment som ju nenávidel aj miloval zároveň. Páčilo sa mi všetko čo som o nej vedel a videl, nenávidel som jej skutočnú osobnosť. Akoby to bola medzinárodná hviezda, dištancovaná od sveta, ale na druhej strane príjemná, keď bolo treba rozdávať autogramy. Čas plynul a ja som spoznával ďalšie mená vo svete Aštangy. Nasledoval som ďalších učiteľov. Získaval som nové znalosti, skúsenosti a obzory. Učiteľ, s ktorým som v tom čase študoval je skutočný majster, ktorý má neuveriteľne otvorenú myseľ, plnú lásky a vrúcnosti. Učil ma neskutočné fyzické triky a techniky ako posunúť moju prax na nový level. Bola to druhá osoba, s ktorou som strávil niekoľko rokov a  nespočetné množstvo tréningov a workshopov. On bol (a je) mojou veľkou inšpiráciou.

Keď som sa vrátil domov z prvého tréningu, všetko čo som sa naučil a zažil, znamenalo pre mňa viac ako vysokoškolský diplom. Aštanga na Slovensku nebola vtedy verejne známa, tak mi bolo hneď jasné kde začnem budovať svoju kariéru. Oslovil som všetky najprominentnejšie fitness centrá a dohodol som si s nimi hodiny. Netrvalo dlho a hodiny sa začali napĺňať. Prepĺňať. Skvelý pocit, ľudia si to nevedeli vynachváliť. Páčili sa im dopomoci ktoré som dával (rukami v pozíciách). Medzitým som absolvoval ďalšie tréningy a workshopy. Životopis sa pomaly rozrastal a ja som sa cítil byť v oblasti jogy najmúdrejší na svete. Stačilo sa opýtať, na všetko existovala odpoveď. Ostatné jogy boli v mojich očiach istým spôsobom menejcenné. Pretože tá, ktorú som robil ja mala systém, rád, logiku a bola neskutočne silná. Dnes sa nedivím, keď si ľudia myslia, že Aštanga je vojenská joga, ťažká, iba pre mladých, že to nie je joga,… Pretože do tohto stavu sa v dnešnom svete nie je tak ťažké dostať.

Definíciu svojej osobnosti som našiel v rétorike a gestikulácii svojej prvej učiteľky a v nedostupnosti tej druhej. Veril som v to, čo som našiel na internete a v to, čo sa hovorí v jogovom main-streame. Taká bola moja pravda. Tak som to bol naučený a tak som to vtedy vnímal. Nebolo chvíľami asi viac ako to, čo som bol ja. Trvalo dosť dlho, pokiaľ mi vyššie spomínaný učiteľ nezačal roztápať srdce a otvárať oči. Vtedy som si začal uvedomovať že joga je väčšia ako som len ja. Ale na druhej strane to bolo iba ďalšie známe meno v životopise.

Najväčšia rana prišla, keď som stretol svoju terajšiu učiteľku. Tá od prvého stretnutia zrútila takmer všetko, čo som si dovtedy vybudoval. Neurobila to slovom, ani činom. Urobila to len svojim učením. Je to prvá západná žena, ktorá sa tento systém jogy naučila a má v ňom dlhoročnú prax. To čo dnes učí, je presne to ako bola učená ona. Pri nej som zistil, že nie všetko čo je tam niekde vonku je skutočne to, čo by malo byť definované ako joga. Vtedy, keď som ju stretol prvý krát výrazne zmenila môj pohľad na fyzickú prax. Najťažšie na tom celom bol fakt, že to, čo ma začala učiť malo väčšiu logiku ako to, čo som kedy pred tým počul a praktizoval. Pamätám sa, ako som vtedy sedel v hoteli na posteli a pozeral do stratena s myšlienkou: „Ako sa teraz vrátim domov? Čo poviem svojim žiakom? Priznám sa im, že už viac neverím v to čo som doteraz učil?… Že mám na to nový pohľad?… Ostanem učiť to, čo som učil a popriem to, v čo verím teraz?“

Vrátil som sa domov a od základu som zmenil prístup k svojej praxi aj k učeniu. Na moje počudovanie to väčšina ľudí ocenila. Na jednej strane, že som priznal „farbu“ a povedal som že to vidím teraz inak a tiež preto, že všetci vo svojej praxi cítili, že to dáva zmysel. S touto učiteľkou som ostal študovať ďalej a trávim s ňou viac času ako s kýmkoľvek predtým. Poslednú dobu zisťujem, že jedna vec súvisiaca s učiteľmi je v joge viac než istá a nesmierne dôležitá. Celý proces učenia nie je iba o tom, čo Vás o joge naučia Vaši učitelia, ako Vám pomôžu a ako Vám jogu vysvetlia. To druhé, čo nie je vidieť ani počuť je to, že Vaši učitelia Vám predávajú kus svojej osobnosti. Či chcete alebo nechcete. Keď sa od niekoho učíte, hlavne spirituálnu prax, ktorá Vás otvára svetu, učiteľ Vám predáva kus seba, svojho srdca. Vidím to až teraz s odstupom času, že som sa správal ako moji učitelia, aj keď to boli vlastnosti, ktoré som na nich nenávidel. Ale myslím si, že to, prečo som ich nenávidel bolo, pretože som ich nemal. Ale žil som v prostredí, ktoré mi dovolilo si ich vybudovať. Tak som si ich aj ja vybudoval. Samozrejme v tom najlepšom úmysle … voči sebe samému.

Teraz viem povedať aj to, čo ma spolu s jogou učí moja učiteľka. Učí ma ako neodsudzovať názory iných, pretože sama ich neodsudzuje. Učí ma láske k iným a k udalostiam vo svete, k celému svetu, lebo sama túto lásku prechováva. A učí ma k zdravej sebadôvere, pretože ju sama má.

Spomedzi všetkých týchto vecí vyčnieva jedna, ktorá je najväčšou lekciou akú som sa kedy od nej naučil. A to, že mám ľuďom okolo seba vždy a za každých okolností ukázať svojú pravú tvár a v každej skupine ľudí mám byť sám sebou, aj keď som na chvíľu jedným z nich. Či ide o jogu alebo niečo iné. Táto v skutku neuveriteľne ťažká vlastnosť Vám nedovolí budovať si v sebe prebytočnú túžbu, závisť, strach, hnev ani nezdravú lásku.

Čo je teda myšlienkou tohto článku?

Že je v poriadku ísť a vyskúšať niekoľko učiteľov. Že každý učiteľ nám odovzdáva seba, jeho podstatu spolu s jeho učením. Že do seba nezasejeme “veci” iba my, ale aj naši učitelia. Že je v poriadku vyletieť na vrchol a nechať sa ovládať egom, lebo jedného dňa keď nám ho niekto opäť podlomí, iba my budeme vedieť rozpoznať jeho hranice. Že je v poriadku priznať si chyby pretože ich všetci robíme. A hlavne, že je v poriadku byť samým sebou. Byť sám sebou je byť Ja v tej najčistejšej forme, tak ako sme boli stvorení. Toto všetko potom vieme odovzdať ďalej.

 

  • autor: Jaro Pávek 
  • www.1yoga.sk 
  • zdroj fotky: Samphotostock.cz 

 


Jóga Dnes Konference
Energy Studio jd
JógaMarket