O józe 25. 11. 2013 PDF Tisk

Je potreba gurua k objaveniu vlastnej Pravdy?

Jogové texty vravia, že pre správnu duchovnú cestu každého, kto sa joge začne venovať aspoň trochu vážnejšie je guru nepostrádateľný. Cesta objavovania duchovna je posiata mnohými prekážkami, a guru vie tieto prekážky odstrániť, vysvetliť a hľadača usmerniť.

Je potreba gurua k objaveniu vlastnej Pravdy?

Jogové texty vravia, že pre správnu duchovnú cestu každého, kto sa joge začne venovať aspoň trochu vážnejšie je guru nepostrádateľný. Cesta objavovania duchovna je posiata mnohými prekážkami, a guru vie tieto prekážky odstrániť, vysvetliť a hľadača usmerniť. Vie mu taktiež sprostredkovať rôzne druhy sádhany (duchovných cvičení), ktoré by bez jeho „milosti“ nepriniesli žiakovi ovocie.

Texty totiž uvádzajú, že absolútne dôležitá je oddanosť, odovzdanie sa guruovi a pochopenie, kto vlastne je. Iba tak sa žiak môže k nemu priblížiť a prekonať tak s jeho pomocou otlačky dojmov vo svojej mysli (tzv. vásany). Pokiaľ žiak dostane od učiteľa i svoju osobnú mantru, má v rukách i časť  jeho sily (šakti). Guru je osvietený a vidí, kde sú „mentálne bloky“ svojho žiaka. Preto vytvára situácie, v ktorých sa môžu postupne tieto obmedzenia rozpúšťať, a tým sa v žiakovi uvoľní jeho vnútorná sila.

Je však naozaj nevyhnutné, aby sa človek oddával milosti gurua na ceste za objavením svojej podstaty?

Dlho som tomu akosi nevedela prísť na chuť. Videla som mnoho ľudí cítiť lásku a oddanosť k rôznym guruom – majú ich obrázky, meditujú nad nimi, zbožne absorbujú ich slová, šíria ich múdrosť. Avšak nezávislosť a chuť zvládať veci po krôčku sama bola príliš silná... Navyše som sa nemohla ubrániť pocitu, je to celé na mňa akési dogmatické.

Môj odmietavý postoj bol z veľkej časti spôsobený aj faktom, že pojem GURU získalo v našom západnom svete mnoho rozporuplných významov. Samotné slovo GURU znamená v sanskrite „ten, čo odstráni závoj tmy a ignorácie“. Dnes sa však pod gurom vidí prakticky akákoľvek persona z východného (či aj zo západného) sveta , ktorá zažila nejakú veľmi intenzívnu duchovnú či mystickú skúsenosť, a má mierumilovný výraz tváre typu „ja viem“ . A sú tu i tzv. samozvaní bohovia oplývajúci charizmou, inteligenciou a sebaistotou, viditeľnou iba u nadčloveka. U väčšiny  z nich sa časom  bohužiaľ objaví neobyčajne nízka konzistencia medzi tým, čo hlásajú a tým, čo robia.

Ďalší dôvod mojich predsudkov voči myšlienke gurua ako nepostrádateľného duchovného vodcu bol  fakt, že mnoho ľudí prichádza za nimi s nejakými OČAKÁVANIAMI. Čakajú na mier, pokoj, osvietenie, múdrosť, či vysvetlenie svojho zmyslu existencie. Myšlienka čakania na spásu je však podľa môjho názoru iba ďalšou ilúziou, ktorú v sebe môžeme takýmto postojom živiť. Pamätáte sa na definíciu slova guru? Ten, čo ODSTRAŇUJE niečo, nie DÁVA...

Jedno staré indické príslovie vraví:  „Guru je ako oheň. Keď sa dostaneš do jeho prílišnej blízkosti, spáliš sa. Ak zostaneš príliš ďaleko, nedostane sa ti jeho tepla.“

Keď som stretla svojho súčasného učiteľa, pochopila som, že vzťah medzi učiteľom a žiakom je niečo viac, ako čakanie služobníka na milosť pána. Je to vzájomné predávanie si informácií, hodnôt i poznania. V tomto duchu sa cítim požehnaná, že mám možnosť takýto vzťah zažívať. Môj učiteľ nenosí tradičný indický odev, ani nevyzerá ako Deduško Mráz. Dokonca nemám ani jeho fotku, nad ktorou by som meditovala. Skrz neho sa však dostávam nielen k učeniu najvýznamnejších majstrov jogy našej doby, ale i k poznaniu na oveľa jemnejšej úrovni. Hodnoty, ktoré týmto poznaním objavujem, ma potom robia silnejším a lepším človekom i v bežnom živote.

Ak niekto slepo verí všetkému, čo povie „jeho guru“, je to akoby zotročil vlastnú dušu. A to nemá s osobným rozvojom a objavovaním osobnej pravdy nič spoločné. Pojem guru chápme nie ako duchovný vodca, ale ako duchovný priateľ, ktorý nám nastaví zrkadlo, a pomôže preniknúť do skutočného stavu našej mysle. A je fajn, ak niekto ten vzťah precíti formou lásky - u iného to môže mať inú formu. Guruom môžeme nazývať i blízkeho človeka zo svojho života, ktorý nás niečo naučil, a pomohol nám dopracovať sa k poznaniu  o sebe samých, ktoré zmenilo náš pohľad i na svet.

Prax ukazuje, že človek sa môže dostať vlastnými silami  veľmi ďaleko – vlastne až na koniec cesty jogína. No treba sa pripraviť na to, že cesta vlastného úsilia bez usmernenia učiteľa je veľmi dlhá a plná spomínaných prekážok. Ak sme schopní nepodľahnúť dogmatizmu niektorých tzv. guruov, ale spoznať ozajstného duchovného priateľa, môžeme získať porozumenie, ktoré nám pomôže prekonať vlastné limity, a postupne odstrániť klamlivé pôsobenie nášho ega. A to i bez „milosti“ gurua...

 

Denisa Veselská, certifikovaná lektorka jogy 2. stupňa v ČR a SR, autorka stránok o joge a jogovej terapii www.jogaprezdravie.sk.

Objednat předplatné